Život po nehode

     Milí priatelia, 

opäť sa na Vás obraciame s prosbou o pomoc, tentoraz pre Martinu z Bratislavy.  Je našou klientkou už tri roky,  počas ktorých sa ona i jej rodina snažila samostatne zvládať náročnú situáciu po autonehode.  Využili všetky možností, ktoré poskytuje naše zdravotníctvo ale  Martinka potrebuje finančné prostriedky na neurologickú liečbu a stále  rehabilitácie. Jej fyzickému a aj psychickému stavu by pomohla delfínoterapia v Antályi v Turecku. Táto terapeutická metóda prináša vynikajúce výsledky, avšak stojí veľa peňazí a tak sa Martinkina rodina po dlhom čase rozhodla vystúpiť z anonymity a požiadať našim prostredníctvom o pomoc širokú verejnosť.  

Prosíme Vás – pomôžte Martinke ísť na potrebnú delfínoterapiu.  Aj malý finančný príspevok môže mať veľký účinok.

 Príbeh Martinky opisuje jej mama a zverejňujeme ho so súhlasom rodiny…

       „Moja dcéra Martina vyštudovala vysokú školu, ako magistra práv si našla zamestnanie a plná snov začala vykonávať svoju prácu…  

  … ale v piatok 2. 10. 2009 pri ceste do práce sa jej sny rozpadli. V to ráno, keď prechádzala cez prechod pre chodcov ju zrazilo auto. Sanitka ju previezla do nemocnice na Kramáre, kde nám povedali len tie najhoršie prognózy. Poškodený horný mozgový kmeň, ťažká polytrauma, opuch mozgu ktorý bol tak veľký, že jej museli odstrániť časť lebky, poranené pľúca a pečeň, kóma stupeň 3. Nevedelo sa či bude žiť.  A ak bude žiť, tak len na prístrojoch, alebo s ťažkým postihnutím.  

          V tie dni sme sa veľmi často pýtali prečo ? Ako ďalej a čo ďalej ? Ale nechceli sme to vzdať.  Denne sme boli pri dcére, denne sme na ňu hovorili, čítali jej z obľúbených kníh a púštali jej obľúbenú hudbu. A  verili sme v zázrak. Stal sa.  Naša dcéra sa po šiestich týždňoch prebrala z kómy, len jej ľavá strana bola úplne nehybná, v sakrálnej oblasti sa jej vytvoril dekubyt a pravá noha bola mechanicky skrátená. 

          Dňa 7. 1. 2010 nastúpila Martinka na rehabilitáciu do Kováčovej. Od toho dňa sa začali jej denné rehabilitácie. Okrem toho sa učila čítať, písať a počítať. Veĺmi jej pomáhala jej vrodená húževnatosť a aj to, že sme boli stále s ňou. Odvtedy chodí dcéra, každý rok do Kováčovej na dva až tri mesice.  Z toho jej z vlastných finančných prostiredkov doplácame tri týždne až mesiac. Dva krát do roka ju dávame na rehabilitačné na Antolskú v Petržalke. Kde jej je poskytnutá rehabilitácia vždy na tri týždne. Ostatné dni v roku rehabilituje doma. Platíme dve fyziterapeutky, ktoré k nám chodia 6x do týždňa.

            Dnes po vyše troch rokoch a po operácii lebky, plastiky dekubytu a komplikovanej operácii pravej nohy sa dcéra učí chodiť na štvorbodovom chodítku, barlách, a štvorbodových vychádzkových paliciach. Sama číta svoje obľúbené romány, emailuje s priateĺmi, píše si denník, opakuje si anglický jazyk.  Ale jej poranenie si vyžaduje celoživotné rehabilitácie, a tie sú z roka na rok finančne náročnejšie, pretože, zdravotné poisťovne z roka na rok prispievajú menej a menej.

           Mama Drahoslava a otec Lubor  z Bratislavy.“

Prosíme Vás – pomôžte ísť Martinke na potrebnú delfínoterapiu. Ďakujeme.

Účet otvorila Martinina rodina a všetky finančné príspevky sú určené výhradne pre ňu.  OZ týmto účtom nedisponuje!